jozef borák / hoblina studio

miesto, kde kedysi voňal čaj, dnes rozvoniavajú knihy. 📚 návrh rekonštrukcie bývalej čajovne na pobočku knižnice karola antona medveckého v detve spája minulosť s budúcnosťou — priestor, ktorý dýcha pokojom, ale zároveň žije komunitou.

predtým a potom. svetlo, farba, funkcia. miesto, ktoré sa dokáže meniť podľa toho, kto práve prichádza — na čítanie, rozhovor, prednášku či len tak byť.

Inšpiráciou, okrem tvorby M. A. Bazovského a jeho spôsobu maľby, bola aj bohatá história tohto mesta, ktoré je známe svojou módnou a textilnou tradíciou. 👗🧵 Myslím, že závody Merina mali na tomto statuse určite významnú úlohu, škoda ako dopadli. 😔 Inštalácia je navrhovaná z polopriehľadnej netkanej textílie, ktorá svojím vrstvením a prekrývaním vytvára jedinečný umelecký dojem a zároveň poskytuje dynamický zážitok pre návštevníkov. 🌟✨ S použitím tohto materiálu vytvorená séria vlniacich sa foriem evokuje pohyb vody. 💧 Tieto "vlny" sú symbolom rieky Váh, ktorá preteká mestom a poznačila jeho históriu. 🏞️ Pri vstupe do foajé sa návštevníci ocitnú uprostred virtuálneho mora textílie, ktoré sa jemne hýbe pod vplyvom vetra. 🌬️ Tento vizuálny a zvukový zážitok pritiahne pozornosť a zároveň evokuje pocit plynutia času a histórie, ktorá sa spája s mestom. ⏳🏛️ Jednotlivé riadky "vĺn" sú upevnené na silónoch, ktoré sú zakončené na oceľových lankách z oboch strán. Tieto lanká sú buď kotvené v stenách alebo na rozpínacej podpernej tyči, čím sa úplne minimalizujú zásahy do stien a zároveň sa zabezpečí potrebná stabilita inštalácie. 🛠️🔧 Vlny Váhu nie sú iba umeleckým dielom, ale aj reflexiou spojenia medzi mestom a jeho kultúrnou identitou. 🌍🎭 Jemný upokojujúci šum, ktorý z človeka zmyje negatívne emócie, ho naladí do kľudu, ktorý ho pri návšteve galérie čaká. 🌿🕊️

malé písmená znázorňujú malé deti (cieľová skupina)

logofont je kreslený voľnou rukou, čo súvisí s tancom, s detskou hravosťou

písmeno t - postava v pohybe a zároveň s písmenom k - obrys tváre (pokračovanie písmena t má znázorňovať ústa / úsmev / spokojnosť)

čiarka cez písmeno t je ešte viac natiahnutá, tak aby sa spolu s mäkčeňom na písmene c ešte viac podobala na obočie, písmeno i je predĺžené a ešte viac pripomína nos, písmeno v č (oči)

veľké písmo A vyformované z čísla 1 (všetci účastníci sú jedničky = sú supiš) a veľké je preto, lebo je to vedené dospelými (veľkými) osobami a aj z malých sa raz stanú veľkí (tanečníci / ľudia / atď…)

"No, dobre sa maj, druh môj srdečný, spevca rodinná postava! Z nízkosti takto tvorí duch večný trón, kde si sláva sedáva! Rod môj, ty ľúb si svojho Detvana, v ňom duša tvoja je zmaľovaná, zhrej obrazom tým, čo schladlo! Kde bujné v duši rastú zárody, tam pyramída vstáva slobody a to je naše zrkadlo!" (Andrej Sládkovič: Detvan) Hlavnou ideou projektu je nie len presťahovanie knižnice z Domu kultúry A. Sládkoviča do nových priestorov, čím sa knižnica ešte viac sprístupní širokej verejnosti, (aj vďaka bezbariérovosti, či samostatne fungujúcemu vstupu), ale zároveň vytvoriť nový priestor pobočky knižnice, Karola Antona Medveckého, ktorý dokáže celoročne poskytnúť dostatočné a kvalitné zázemie na kultúrno-spoločenský i vzdelávací rozvoj pre všetky generácie občanov a návštevníkov mesta. V navrhovaných priestoroch verejnej knižnice je veľký dôraz kladený na funkčnosť = variabilitu interiéru, ktorý si vie každá komunita prispôsobiť podľa seba. Ľahkým a rýchlym premiestnením stolov, stoličiek/sedacích vakov, sa časť knižnice (na to vyhradená) vie adaptovať napr. na prednáškovú sálu, relaxovú zónu, workshopy, či poslucháreň.Celkový priestor o ploche takmer 110 metrov2 je rozdelený do troch hlavných segmentov, určených podľa možnejúrovne hluku a frekvencie pohybu. Prvým segmentom je zóna od zádveria až po predeľovací záves v polovici pôdorysu, ktorá je koncipovaná práve na jednoduché tvorivé dielne, chillzónu alebo prednášky/premietanie, doplnená o knižné regály pre deti i mládež. V tejto časti sa nachádza aj výdajné miesto s dvomi kreslami, pre zamestnanca a riaditeľku knižnice. Druhý segment tvorí už oddelenie krásnej a náučnej literatúry pre dospelých, ktorý dokáže fungovať samostatne od prvej prvého segmentu pomocou, vyššie spomínaného závesu na koľajnici.Táto druhá časť je ukončená samostatným priestorom čitárne/študovne. A tretí segment patrí hygienickému zázemiu knižnice, odkiaľ je sprístupnená aj miestnosť skladu. Interiérové prázdne steny knižnice sú doplnené bielymi obrazovými rámami, ktoré môžu poslúžiť na prezentáciu výtvarných diel z neďalekej základnej umeleckej školy alebo iných inštitúcii, čo sa venujú deťom i mládeži.

Dúfam, že clickbaitový nadpis tohto blogu splnil svoj účel a ak nie, tak snáď aspoň grafická časť ťa prinútila sa dozvedieť viac o mojom koncepte rozhľadni pre oblasť Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši. Prvýkrát som sa zúčastnil “ozajstnej” arch. súťaže, už nie len tej študentskej, za čo vďačím aj Borisovi Bartánusovi, ktorý mi projekt zastrešil pod svoj ateliér. Celé zadanie / vyhodnotenie súťažných návrhov nájdete na https://www.mikulas.sk/samosprava/architektonicka_sutaz/vysledky/

A teraz už pár vetami ku konceptu: Výhliadkový bod/rozhľadňa má charakter jednoduchej monolitickej šípky, ktorej vektor smeruje nadol. To aj z toho dôvodu, aby si návštevníci tohto miesta uvedomili, že za ten krásny výhľad, ktorí sa im naskytne po vystúpaní na posledný schodiskový stupeň, môžu byť vďační všetkým vojakom, čo v boji za slobodu národa obetovali život. Pocit vďaky i hrdosti je ešte viac zdôraznený aj vďaka využitiu kameňov, ktoré pred rekonštrukciou vojenského cintorínu Háj-Nicovô, slúžili ako obruby hrobových miest a v návrhu sú použité ako spevnená plocha pred nástupom na rozhľadňu. Zároveň ich hustota rozmiestnenia pred vstupom na prvé schodiskové stupne má symbolizovať veľké straty nie len vojakov ale i obyvateľstva počas vojny. Zatiaľ čo smerom na sever, od objektu (ktorý sa môže ponášať svojím tvarom šípky na vyabstrahovaný tank), hustota rozmiestnenia hrobových obrúb je výraznejšie menej koncentrovaná, čo má vyjadrovať optimistický pohľad do budúcnosti, v ktorej sa vojna (snáď) už nikdy nezopakuje. Navrhovaný objekt nemá v úmysle nijakým spôsobom konkurovať hlavnému pylónu pamätníka, ktorý je aj ústredným prvkom pietneho miesta. Ba práve naopak. Smerovanie šípky, v proporciách pomeru zlatého rezu jasne nabáda k tomu, kadiaľ sa majú turisti ďalej vybrať, keď ich šípka dovedie až na danú lokalitu. Rozhľadňa je orientovaná sever/juh, nakoľko práve takéto smerovanie je veľmi dobre viditeľná a vnímateľné z takmer celej liptovskej doliny.

Píše sa rok 2045 a ty sa práve pozeráš na projekt – XELLA 50, ktorý bol vytvorený pred 25 rokmi. Kde to práve celé začalo...

Ako študent univerzity, som mal sen o budúcnosti, v ktorej žiješ práve ty. Ak už viete cestovať v čase a na Mars chodíte na letné dovolenky, budem rád, ak sa stretneme a porozprávame sa.

Okrem toho, že ľudstvo v roku 2020 začína napredovať v technickom smere – vývoji umelej inteligencie a robotov. Postupne objavujeme aj vesmír s viacnásobne použiteľným raketoplánom. Tento rok sa nám podarilo vyslať ďalšiu sondu na Mars. A aktuálne bojujeme s globálnou pandémiou, obrovským množstvom odpadu a hlavne plastov, ktoré ešte nevieme efektívne spracovať, vďaka čomu sa nám vytvára nový kontinent z odpadu. Trápi nás aj uhlíková stopa, ktorá je aj napriek snahe veľká a ozón sa nám pomaly rozpadá. Je nám čoraz teplejšie.

Predpoklad zvýšenia teploty do roku 2045 je v najlepšom možnom scenári + 2 stupne Celzia. V tom horšom prípade priemerná teplota môže stúpnuť aj o +4 až 6 stupňov Celzia. Čo to pre nás znamená asi vieš. Pevne verím, že vy už tieto problémy riešiť nemusíte.

Dúfam, že k odstráneniu týchto problémov s nadmerným CO2 a globálnym otepľovaním vám pomohol aj môj projekt – xella 50 – ktorý, som sa rozhodol otestovať, ako beta verziu, pre lepšiu budúcnosť v Moravsko-sliezskom regióne. Lokalita je špecifická. Na tomto území sa ťažilo uhlie a veľkú rolu hral aj ťažký priemysel.

V projekte som sa rozhodol prinavrátiť život pre toto územie a zároveň odstrániť uhlíkovú stopu, nie len pre súčasné obdobie, ale aj do minulosti. Ako je to možné? Odpoveď už asi poznáš – stromy.

Malý strom dokáže naviazať toľko CO2 ako veľký strom. Strom žije v priemere 70 rokov. Na toto obdobie viaže CO2. Za tento čas, vieme vysadiť veľmi veľa stromov a každý z nich viaže CO2. Pri horení drevo vypúšťa CO2. Takže C02=02+teplo vieme využiť na kúrenie. Musíme sadiť ale certifikované dreviny.

Ale naspäť k projektu xella 50 – hlavná myšlienka bola vytvoriť budovu (dom/ bytovku) pomocou 3D tlače. Ako náplň sa použije rozdrvená drevná hmota, tráva a ostatná vegetácia. Výsledný materiál vzniká pri veľkom tlaku – lisovaním. Takáto 3D tlačiareň na biomasu bude v každej domácnosti. Na jej obsluhovanie nám bude stačiť aplikácia v smartphone. Stačí si kúpiť robota a môžeme si vytlačiť dom z bio materiálu – ktorý sa nám páči alebo si vieme prispôsobovať veľkosť domu, vďaka robotovi.

3D tlačou z prírodných materiálov (drevo, tráva) by sa dali vytvárať aj interiérové doplnky a nábytok.

Pri výstavbe nevzniká žiadny odpad, všetko sa spotrebuje. Bio materiál je z miestnej lokality.