hnevám sa na mužov ktorý ma nechcú, na moje emočné stavy, na to že ani trocha nie som kým chcem byť, na moju nudu a absenciu príbehov, na to ako sa k sebe chovám a potom na to ako sa ku mne chovajú iný, na energiu ktorú investujem do úplných zbytočností, na nedostatok prečítaných kníh, odvcičených hodín, prechádzok v prírode, málo napísaných textov, na úplnú stagnáciu

Prechádzky so psami Gianfranco Calligarich

zamilovaná do muža, ktorý vo svojom meste organizuje kresťanský festival. sedíme v kostole, varíme guláš, on neustále telefonuje a niečo rieši. v letnom amfiteátri je asi štyri tisíc ľudí a ja som na neho hrdá. vždy keď ho zahliadnem v dave alebo v rýchlom strihu náhlych akcií kedy musí sadnúť do auta alebo niekomu s niečím pomôcť dlho sa objímame. objímame sa pred kostolom, pred hrncami a pípami, objímame sa pred stageom, alebo chvíľu potom ako vyhlási nezištné dary na pomoc invalidným pacientom. milujem jeho dobro. stará sa o môjho psa. altruisticky odváža babku niekam kde nutne niečo potrebuje. hovorí pokojným tónom a v hlase má tú hĺbku. inšpirujeme sa vzájomne. silný sen.

miznúcich v našom objatí

ok je mi dobre samej, so psom potulkami foodie výletmi a kapitalizmom. mať frajera bolo krásne ale toxické. nikto za to nemôže. kvantový skok funguje na emočnej úrovni, moje rutiny sú inak plytké. varila som chřestové tagliatele s krevetami a budem robiť ešte rebarborový koláč, kúpila som si drahú kozmetiku vychýrených značiek ako caudaline a olaplex a kávu od DAK Coffee Roasters Kolumbie MILKY CAKE. najlepšie voní sprcháč a peeling od dove. chcem mať hebké telo a smooth myšlienky. na koncert jamesa holdena som nešla z geometrickým mužom ani bez neho. je mi dobre samej. objednala som si junk food z woltu a pozerala seriál Iveta. Intelektuálne vákuum sa premenilo v privilegovanosť. lúbiť je vrchol krásy.

starostlivosť

čítam v eseji Susan Sontagovej v Znamení Saturna, že Artuad prišiel na to že mu nepatria vlastné myšlienky. Filozofia sa nenápadne vytratila z môjho života nahradil ju kapitalizmus a youtube, zarábanie peňazí a vlastná nemohúcnosť. Dostala som sa do bodu, kedy všetko prestalo dávať zmysel a ja to musím skladať zasa odznova. V byte na Boleslavovej, kde žijem privýkrát sama, ktorý som si vymanifestovala, ktorý je snovým interiérovým dizajnom môjho bohémskeho minimalizmu. So psom túliacim sai, zatiaľ čo ja počúvam Tima Hackera Arctic Lover's Rock Pt. 1,na ktorého koncerte som včera v Meet Factory nebola, lebo som uprednostnila bezbrehú nudu, pritom túžila po náhodných milencoch a nesebeckej láske. Čítam, periem a pijem čerstvo uvarenú filtrovanú kávu, premýšľam. Nedrásajú ma myšlienky na neprežitý život, iba ak by bolo všetko takto snové a ľahké. Povedala som, že ma nebaví zdielať moje svety a chcem sa zamerať na fikciu, ale asi som ešte nevyriešila tú priepasť o ktorej hovoril Artaud.

možno začnem konečne tvoriť